Vladimír Baláž: Slováci nie sú konzervatívnejší ako iné národy

K financiám sa ako národ staviame stále veľmi konzervatívne. Je to skôr opatrnosťou, alebo nevedomosťou? Podľa najnovších čísel Národnej banky Slovenska majú Slováci na bankových účtoch uložených až 40 miliárd eur. A to aj napriek tomu, že im nič nezarábajú.

Na bežných účtoch, kde majú domácnosti uložených najviac peňazí, predstavuje úročenie 0,02 percenta. Aké chyby najčastejšie pri investovaní robíme? Odpoveď na túto a ďalšie otázky v relácii TA3 Investujeme hľadali predseda Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Martin Lancz a Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. 

„Viac ako polovici Slovákov po zaplatení poplatkov nezostane na účte prakticky nič. U týchto ľudí môžeme hovoriť o investovaní len pri nejakých formách sporenia. Pravidelné sporenie v niekoľkých desiatkach eur ako forma investovania je pre týchto ľudí výborné,” hovorí Martin Lancz. Ten upozornil na to, že 90 percent Slovákov zarába menej ako 2 000 eur, čiže zostáva asi 250 000 ľudí, ktorí by mohli investovať z bežného príjmu.  

Vladimír Baláž má na konzervatívnosť Slovákov iný názor. „Slováci vôbec nie sú konzervatívnejší ani opatrnejší ako iné národy. V prieskumoch vždy vychádza jedna vec. Skupina ľudí, ktorá toleruje vysoké finančné riziko, je všade veľmi nízka. Sú to 4 percentá. Slováci sa od vyspelých krajín v ničom neodlišujú. To, čo v iných krajinách na rozdiel od Slovenska funguje, je systém nastavenia dôchodkového investovania,” hovorí Vladimír Baláž.  

O tom svedčí aj rozloženie majetku v druhom pilieri na Slovensku. Úspory tam koncom minulého roka dosiahli úctyhodné číslo 10,3 miliardy eur. V dlhopisových fondov, ktoré slúžia najmä na zakonzervovanie úspor, však bolo až 69 percent z celkového majetku. Zhodnotenie tu vlani dosiahlo zhruba 1,9 percenta, teda presne toľko ako inflácia. Naopak v indexových fondoch, ktoré slúžia na dlhodobé budovanie majetku, mali Slováci len 16 percent úspor. Zhodnotenie tu pritom dosiahlo v priemere 9,8 percenta. Podobnú schému môžeme pozorovať aj pri podielových fondoch. Až 43 percent majetku majú investori v zmiešaných fondoch. V akciových fondoch je to len 15 percent. Rozdiel vo výkonnosti, teda v zhodnotení, je však dlhodobo takmer štvornásobný.   

Pohľad na tieto čísla by mohol vytvárať dojem, že Slováci neradi riskujú a uprednostňujú povestného vrabca v hrsti pred tučnejším holubom na streche. Pohľad hlbšie však naznačuje, že to tak celkom nie je. Nastavenie v druhom pilieri bolo administratívne dané v roku 2013, kedy vláda nariadila, že všetci, ktorí nevyjadria záujem byť v rizikovom fonde, budú automaticky preradení do málo zarábajúceho dlhopisového fondu. Vôľu zarábať viac v akciovom alebo indexovom fonde vtedy vyjadrila ani nie desatina sporiteľov. Až 90 percent Slovákov tak bolo presmerovaných do dlhopisových fondov. Postupne však odtiaľ odchádzajú. Je za tým najmä poradenstvo dôchodkových správcovských spoločností a finančných sprostredkovateľov. 

O tom, ako sme na tom v porovnaní s Českom, ale aj o sporiacich návykoch Slovákov sa dozviete viac vo videu z relácie Investujeme. 

Hľadáte bezpečné zhodnotenie úspor, alebo ste skúsený investor a rozmýšľate nad rozšírením portfólia? Ste na správnom mieste.

    PROXENTA Week

    Prihláste sa na odber noviniek raz týždenne do e-mailovej schránky

    Produktová zóna

    Po jednoduchej registrácii nájdete na podstránke klubu podrobné informácie o produktoch, produktové kalkulačky a dokumenty na striahnutie.

    Chcem vedieť viac

    Do NOT follow this link or you will be banned from the site!