Bývalý minister Mihál: Štátne dôchodky budú, otázna je ich výška

Slovenská populácia starne. Sporenie na dôchodok je preto čoraz dôležitejšie. Dôchodkový systém bude v budúcnosti čeliť dvom nepriaznivým demografickým trendom. Bude to úbytok počtu aktívnej populácie a starnutie obyvateľstva. Ako to teda vyzerá s našimi budúcimi dôchodkami? Bude na ne v štátnej kase dosť peňazí? 

O tejto téme diskutovali v najnovšej relácii Investujeme na TA3 bývalý minister práce Jozef Mihál a demograf z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Branislav Bleha.

Úbytok počtu ľudí by mal do roku 2060 predstavovať 300 až 400 tisíc. Dôvodom je nízka pôrodnosť a emigrácia. Menej ľudí v produktívnom veku bude znamenať menej prispievateľov na dôchodky seniorov, ktorých bude bude čoraz viac.  V roku 2060 by malo pribudnúť 800 až 900 tisíc dôchodcov. Z produktívnej časti populácie odíde jeden milión ľudí a o ďalších 200 tisíc klesne počet detí. Tie trendy sú už dnes naprogramované v štruktúre populácie. Nedajú sa zvrátiť. Jedinou možnosťou by bola masívna imigrácia, čo je však na Slovensku politicky nepriechodné.   

„Súčasná situácia nie je veľmi optimistická. Máme príliš nízku pôrodnosť pod tzv. záchovnou hodnotou. Populácia starne a začínajú sa veľké generácie presúvať do vyššieho dôchodkového veku. A budúcnosť bude ešte horšia. Veľmi výrazne stúpne počet najstarších starých, čiže ľudí nad 85 rokov. Kým v súčasnosti ich máme 70 000, v roku 2060 ich bude 350 000,” hovorí demograf z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave Branislav Bleha. Ten upozorňuje na to, že prognózy v demografii sú spoľahlivé.  

Starnutie obyvateľstva znamená posun početných populačných ročníkov, ktoré sú dnes vo veku 35 až 70 rokov, naprieč vekovým spektrom. Keď sa tieto ročníky dostanú do post produktívneho veku, nebude ich mať v pracovnom procese kto nahradiť, a teda ani kto prispievať na ich dôchodky. Dnes odchádza ročne do dôchodku 70 tisíc ľudí. Onedlho však začnú chodiť do penzie tzv. Husákové deti, ktorých je 85 až 90 tisíc v ročníku. Tí ľudia zároveň zmiznú z pracovného trhu, kde dnes platia odvody. Nahradia ich dnešné 15-ročné deti, ktorých je v jednom ročníku 50 tisíc. Štatistika je neúprosná.  

„Momentálne ešte demografickú krízu nemáme. To, čo ľudia platia na odvodoch na dôchodky, tak zhruba tá istá suma sa vyplatí súčasným dôchodcom. Lenže čísla neoklameme. V horizonte desiatich rokov začneme cítiť tento demografický problém. Trend je žiaľ zlý,” hovorí bývalý minister práce Jozef Mihál.  

Kým v roku 1980 sme boli jednou z najmladších krajín v Európe, v roku 2060 budeme jednou z najstarších. Pomer medzi pracujúcimi a dôchodcami sa v budúcnosti dramaticky otočí. Kým dnes na jedného dôchodcu pracuje pomyselne 1,6 pracujúceho, o niekoľko dekád to bude len 0,8 pracujúceho.  Situácia v Slovenskom sociálnom systéme sa tak zásadne zmení. Vytvorí to tlak na verejné financie, najmä na Sociálnu poisťovňu.   

Riešením mal byť druhý pilier. Zatiaľ však očakávania príliš nenapĺňa. Politické zásahy z neho totiž urobili málo produktívny virtuálny priestor, do ktorého si síce odkladá peniaze 1,7 milióna Slovákov, no väčšina peňazí je v dlhopisoch, ktoré výnosom ledva prekonávajú infláciu. Z druhého piliera sa tak vytratil ziskový rozmer, ktorý mal podľa pôvodnej myšlienky tvorcov zabezpečiť lepšie dôchodky.  

Najlepší indexový fond zarobil za posledných 12 mesiacov 33 percent, je však v ňom len 1,3 percenta majetku sporiteľov. Naopak, najpopulárnejší fond, v ktorom je 22 percent majetku druhého piliera, zarobil za ten čas len 1,7 percenta, čo je zhruba úroveň inflácie.  

Slováci tak stoja pred rovnakou dilemou ako pred dvomi dekádami – ako sa zabezpečiť na dôchodok? Štát im situáciu neuľahčuje. Dlhodobé sporenie nie je zvýhodnené daňovými výhodami. Jedinou omilostenou kategóriu sú ETF fondy, z ktorých sa za určitých okolností daň neplatí. V žiadnom prípade však nemožno hovoriť o koncepčnej podpore dôchodkového sporenia.   

„Štátnych penzií sa určite dočkáme. Štát musí dôchodcom vyplácať penzie. Druhá otázka je, aké tie dôchodky budú. Aká bude miera náhrady. Ak niekto zarába vyššiu sumu v čistom je otázne, koľko dostane na dôchodku. Tam sa treba obávať horších čísiel ako dnes,” dodáva Jozef Mihál. Podľa neho sa zvýšia výdavky štátu aj vyššími nárokmi na zdravotnú starostlivosť o dôchodcov.  

Ako sa teda zabezpečiť na dôchodok? „Štát by mal v ľuďoch podporovať vôľu sporiť si. Jednak informačnou kampaňou a tiež daňovým a odvodovým zvýhodnením. Ľudia by sa mali správať zodpovedne,” dodáva Jozef Mihál. Iniciatívu tak musí prevziať každý sám. Kto si chce na dôchodku zabezpečiť dostatočnú životnú úroveň, nemôže sa spoliehať na štát. Na trhu je dostatok príležitostí. Či už ide o dlhopisy, akcie, podielové fondy alebo ETF fondy, slovenskí investori majú na výber. Treba však byť iniciatívny. Prvým krokom je záujem o vlastné financie, následným výber investičnej kategórie a ďalším rozhodnutie pre konkrétny finančný nástroj. 

Hľadáte bezpečné zhodnotenie úspor, alebo ste skúsený investor a rozmýšľate nad rozšírením portfólia? Ste na správnom mieste.

    PROXENTA Week

    Prihláste sa na odber noviniek raz týždenne do e-mailovej schránky

    Produktová zóna

    Po jednoduchej registrácii nájdete na podstránke klubu podrobné informácie o produktoch, produktové kalkulačky a dokumenty na striahnutie.

    Chcem vedieť viac

    Do NOT follow this link or you will be banned from the site!