Majú korporátne dlhopisy svoje miesto na trhu?

Podnikové dlhopisy prechádzajú v súčasnosti tvrdou skúškou. Platobná neschopnosť jednej z veľkých firiem otvorila otázku, či majú svoje miesto na trhu. Diskusia sa vedie najmä o tom, či sú korporátne dlhopisy vhodné aj pre drobných investorov. Ako to teda je?

Dlhopis je štandardným finančným nástrojom, ktorý na financovanie používajú štáty, obce a súkromné spoločnosti po celom svete. Ide o záväzok emitenta splatiť istinu a dohodnutý výnos vo vopred stanovenom čase.

Ku koncu minulého roka mal celosvetový trh s firemnými dlhopismi hodnotu 9,6 bilióna dolárov. Od roku 2008 vzrástol o 75 percent. Popularita dlhopisov u firiem teda prudko stúpa. V niektorých krajinách, napríklad v USA či Veľkej Británii, predstavujú až polovicu zdrojov, ktorými sa financujú súkromné spoločnosti.

Obľuba firemných dlhopisov rastie aj u drobných investorov. Kým v roku 2014 vlastnili slovenské domácnosti dlhopisy za menej ako jednu miliardu eur, o dva roky neskôr to boli už viac ako dve miliardy a v roku 2019 až tri miliardy eur.

Medzi termínovaným vkladom a dlhopisom je rozdiel

Národná banka Slovenska na prílišnú angažovanosť domácností v dlhopisoch však v minulosti upozornila. Naposledy tak urobila začiatkom tohto roka. V čom vidí problém? Nepáči sa jej najmä to, že domácnosti si často zamieňajú dlhopisy s termínovanými vkladmi. Práve nízke, alebo nulové úroky v bankách totiž ženú ľudí k hľadaniu nových investičných možností a objavujú aj dlhopisy.

Tým, ktorí si neuvedomujú, že medzi vkladom v banke a kúpou dlhopisu je rozdiel, preto NBS tento cenný papier neodporúča. Vklady v bankách totiž chráni podľa zákona Fond ochrany vkladov, čo pri dlhopisoch neplatí. Na druhej strane investorom, ktorí si vedia správne nastaviť riziko, ponúkajú dlhopisy zaujímavé výnosy.

Národná banka nevystupuje proti dlhopisom ako takým. Uznáva, že majú svoje miesto na trhu. Konštatuje, že sú obľúbenou a široko využívanou formou financovania firiem po celom svete, prostredníctvom ktorej si spoločnosti požičiavajú od investorov peniaze na financovanie svojich projektov.

„Tento typ investície je medzi obyvateľmi Slovenska čoraz obľúbenejší. Vyžaduje si ale vyššiu mieru finančnej gramotnosti a potrebu rozumieť rizikám, ktoré sú spojené s výhodami lepšieho zhodnotenia,“ prízvukuje NBS.

„Korporátne dlhopisy sú atraktívnym investičným nástrojom, ktorý vie doručiť slušné výnosy. Je však potrebné mať istý level znalostí, aby sa investor mohol rozhodnúť, ktoré dlhové papiere stoja za pozornosť a ktoré nie,“ hovorí majiteľ a riaditeľ investičnej skupiny Proxenta Pavol Kožík.

Rovnaký názor má aj Rastislav Tesák, šéf spoločnosti Allrisk Slovakia: „Korporátne dlhopisy určite majú svoje miesto na trhu. Ak sú korektne nastavené, je to atraktívna príležitosť pre investorov, aj tých retailových,“ myslí si Tesák.

Podľa čoho sa pri dlhopisoch rozhodnúť

Aké znalosti by mal teda investor mať? Podľa P. Kožíka by rozhodovaniu malo predchádzať zisťovanie informácií a overovanie si investičného partnera. Znamená to preštudovať si ekonomické dáta firmy, pozrieť sa do jej histórie, ako splácala svoje záväzky v minulosti, aký vzťah má k investorom.

Aj podľa R. Tesáka by sa mal investor v prvom rade zameriavať na emitenta. „Absolútne základné pravidlo je poznať emitenta. Vedieť komu, na aký účel a na akú dobu požičiavam, pretože o nič iné pri dlhopisoch nejde,“ hovorí.

„Ako drobný investor ste akoby v pozícii banky, ktorá firme požičia za dohodnutý úrok a na dohnutý čas. Musíte teda vedieť, kto má na pár rokov vaše peniaze. Potrebujete zistiť pomer medzi majetkom a celkovými dlhmi emitenta. A ideálne je rozumieť aj segmentu, do ktorého chce emitent umiestniť zdroje získané cez dlhopisy,“ dodáva.

Ďalším bodom je teda zaujímať sa o to, do čoho firma investuje a aký je jej biznis plán. Sú to projekty, ktoré len dobre znejú, alebo naozaj stoja na silných základoch? Práve počas krízy sa do popredia dostáva otázka odolnosti projektov voči výkyvom.

„U nás je napríklad veľká časť biznisu v developmente. Investície do realít sú veľmi stabilné. Kupujete si totiž reálnu hodnotu – stavbu z tehál, či betónu. Navyše sa sústreďujeme na bonitné lokality – najmä v centrách miest. Takéto projekty si držia hodnotu aj pri dlhodobých krízach,“ hovorí P. Kožík.

Dodáva, že ďalším pilierom biznisu Proxenty je potravinárska výroba, ktorá je typicky proticyklickým odvetvím. „Ľudia budú jesť a kupovať potraviny, aj keby na iné tovary nemali peniaze. Naše portfólio je teda postavené defenzívne – odolné aj v časoch krízy, “ konštatuje šéf firmy.

Aj napriek takejto analýze sa však môžu v portfóliu investora ocitnúť aj cenné papiere, pri ktorých emitent prestane vyplácať. Je preto dôležité zaujímať sa aj o ďalšie finančné ukazovatele, napríklad štruktúru cudzieho kapitálu. Práve tá sa negatívne odrazila na súčasných finančných problémoch jedného z veľkých hráčov na trhu.

„Je veľmi nezdravé, keď až 80 percent cudzích zdrojov firmy tvoria klientske vklady a len zvyšok bankové financovanie. Vklady od klientov získavané formou dlhopisov a zmeniek sú totiž oveľa drahšie ako bankové úvery. Projekty to potom z pohľadu ziskovosti stavia do veľmi zlej pozície,“ naznačuje konateľka spoločnosti PROXENTA Broker, Renáta Domčeková.

„U nás v Proxente je model financovania obrátený. Znamená to, že zhruba 70 percent cudzích zdrojov máme od bánk a len zvyšok tvoria vklady klientov. Naša profitabilita je tak oveľa lepšia, čo nám umožňuje riadne si plniť všetky záväzky a dodáva to nášmu biznis modelu potrebnú stabilitu,“ dodáva. Dôkazom toho je aj nedávna výplata výnosov z cenných papierov Proxenty v hodnote viac ako jedného milióna eur.

Podľa R. Tesáka môže byť ďalším poznávacím znamením dlhopisu, ktorému je dobré sa vyhnúť, nezvyčajne vysoký úrok v kombinácii s neprimerane krátkou alebo aj príliš dlhou dobou investície, najmä od neznámeho subjektu. Prípadne od subjektu s nejasnou vlastníckou štruktúrou alebo s nedostupnými dátami o doterajšom podnikaní.

Znížiť riziko dokáže diverzifikácia. Pri kúpe dlhopisov je treba dbať aj na to, aby bolo portfólio vyskladané z viacerých cenných papierov a aj rôznych tried aktív. Len vyvážené portfólio totiž dokáže znížiť riziko náhlych výkyvov výnosov.

Cestou je zvyšovanie finančnej gramotnosti

Dlhodobo najlepšou prevenciou proti nesprávnym investičným rozhodnutiam je zvyšovanie finančnej gramotnosti. Národná banka preto nedávno zahájila informačnú kampaň s cieľom vzdelávať verejnosť v téme podnikových dlhopisov. „Len informovaný a finančne gramotný spotrebiteľ dokáže prijímať kvalitné finančné rozhodnutia,“ vysvetľuje guvernér banky Peter Kažimír.

Najmä v čase pandémie COVID-u 19 sú mnohé rodinné rozpočty ešte napätejšie, finančná situácia firiem zložitejšia, preto je potrebné, aby sme aj prostredníctvom našej kampane možných investorov informovali ako o výhodách, tak aj rizikách investovania,“ dodáva.

„Ideálne by bolo zvyšovať finančnú gramotnosť a právne povedomie na všetkých typoch škôl, aby sa aj bežný záujemca s dostatkom informácií vedel správne rozhodnúť,“ myslí si R. Tesák.

„Na finančné povedomie sa aktívne sústreďuje aj naša spoločnosť. Vysvetľujeme klientom nastavenia finančného trhu a upozorňujeme na možné riziká. Na základe vývoja u konkurenčných spoločností vieme, že o dobré meno možno prísť len raz. Nemôžeme si preto dovoliť mať nespokojných investorov,“ uzatvára P. Kožík.

Hľadáte bezpečné zhodnotenie úspor, alebo ste skúsený investor a rozmýšľate nad rozšírením portfólia? Ste na správnom mieste.

    PROXENTA Week

    Prihláste sa na odber noviniek raz týždenne do e-mailovej schránky

    Produktová zóna

    Po jednoduchej registrácii nájdete na podstránke klubu podrobné informácie o produktoch, produktové kalkulačky a dokumenty na striahnutie.

    Chcem vedieť viac

    Do NOT follow this link or you will be banned from the site!